Naša nová trénerka - Saška Buková

Už niekoľko týždňov máte možnosť cvičiť aj s našou novou úžasnou a energickou trénerkou Saškou Bukovou. Máme za sebou spoločne prvý "Jesenný reštart" kde ste dosiahli skvelé výsledky. V jesennej výzve pokračujeme a prinášame so Saškou "Jesenný reštart 2"!

Kto je Saška ?

Skvelá trénerka, ktorá má viac ako 10 ročné skúsenosti, mení životy ľuďom v oblasti zdravia, krásy, pozitívneho myslenia. Rozhodla sa pre Košice, pre Addiction Club, kde chce šíriť krásne posolstvo, a to lásku k pohybu, k zdravému životnému štýlu :)

Saška študovala na Prešovskej Univerzite - Fakulta športu.

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Prečítajte si príbeh Saškinej klientky

 

PREDTÝM  A POTOM.

         Tak by som nazvala svoje vyjadrenie k tomu, čo sa v mojom živote udialo v súvislosti s hmotnosťou. Áno, s hmotnosťou, ale táto zmena zasiahla do mnohých oblastí môjho života.

         K cvičeniu som sa dostala v podstate cez moju 15 – ročnú dcéru, ktorá má riadnu nadváhu a vyskúšali sme toho už viac než dosť, aby sme jej problém poriešili... od prosieb, vyhrážok, ponúk na finančný príspevok za každé zhodené kilečko až po vyšetrenia u rôznych špecialistov (endokrinológ, gastroenterológ, psychiater)...nič nezabralo. Na dne mojej duše ale driemala myšlienka, že nemôžem predsa od svojej dcéry chcieť niečo, čo som ja viac než 40 rokov nedokázala. Odôvodňovala som to tým, že ja predsa už nie som dôležitá, mám svoj vek a bla bla bla a ona má svoj život pred sebou, chce sa pekne obliekať, dobre vyzerať, páčiť sa...

Dcéra sama prišla s myšlienkou, že jej kamarátky poradili začať cvičiť s „nejakou“ Saškou, avšak bolo potrebné ísť dohodnúť podmienky a všetko s tým súvisiace. Naše prvé stretnutie s trénerkou bolo formálne, prebiehalo v telocvični a všetky tri, t.j. ona, dcéra a ja sme sedeli na bosu. Počas celého rozhovoru som rozmýšľala, ako z toho vstanem, no hrôza. Dotklo sa ma (ale navonok som to nedala znať), že „tá“ sopľanda trénerka pobádala aj mňa k tomu, že by bolo dobré cvičiť spolu s dcérou, že mi to nezaškodí a tak podobne. No hanba, nehanba, slovo dalo slovo a dohodli sme sa na prvom termíne. A aby toho nebolo málo, dostali sme jedálniček a dobrú radu, že ak nezmeníme stravovanie, efekt sa nedostaví. No absurdum na entú. A tak sme začali – príprava stravy, 3 – 4 x  týždenne cvičenie 90 minút, bez pauzy. Nebudem klamať, začiatky boli katastrofálne, náročné tréningy, o svalovke ani nehovorím, nevyspaté noci, kŕče vo svaloch...

Nemôžem nespomenúť bežné činnosti, ako sadnúť si alebo vstať zo záchodovej misy, zapnutie si podprsenky vzadu na chrbte, chôdza po schodoch, výstup z auta – to všetko bolo takmer nezvládnuteľné. Zažila som aj vracanie na tréningu, pocit, že „v tejto chvíli zomriem“, nenávisť voči trénerke a samozrejme i voči sebe. Dosť na tom, že tento teror zo strany života moja dcéra nezvládla a vykašľala sa na to, prestala so stravou aj s cvičením. Ostala som v tom sama, avšak ja som už bola naštartovaná, nabudená, nakazená... Cvičila som obdeň, ale pomedzi tréningy som ešte začala chodiť na bežiaci pás a stále som nemala dosť. Začala som pociťovať pôsobenie endorfínov a vo svojom zrelom veku som objavila radosť z pohybu. Pristihla som sa pri tom, že rozmýšľam, ako začať chodiť cvičiť 2 x denne, ale pri mojom pracovnom vyťažení sa to nijako nedalo zrealizovať ( som lekárkou a okrem bežnej pracovnej doby mám služby, príslužby a často bežím do nemocnice aj v čase voľna ). Samozrejme, stravovanie sa mi tiež darilo dodržiavať. Prestala som chodiť na obedy do jedálne a nosila som si z domu to, čo som si vopred sama pripravila. A dostavili sa prvé výsledky. Najprv tie endorfíny – ten pocit dať si „do tela“ , osprchovať sa a potom sa dobre cítiť, nazvala som to endorfínovým kúpeľom. Začala som sa ináč cítiť – jednoducho dobre, tak ľahšie, taký fajn pocit z prázdnych čriev ( napadá ma česká fráza „neobyčejná lehkost bytí“ ). No a samozrejme ručička váhy sa po desaťročiach môjho života zrazu posúvala opačným smerom ako dovtedy, čiže hmotnosť začala klesať. A z toho boli ďalšie endorfíny... Môj život sa obmedzil na prácu, tréning, sprchu, spánok, pranie spotených vecí, prípravu stravy... Všetko ostatné, čo vyplýva z poslania ženy, manželky, matky, dcéry, kamarátky, sestry – všetko šlo bokom alebo len na taký bazál, aby sa nepovedalo. Každé ráno hneď po vstaní z postele som sa postavila na váhu, odišla na toaletu, následne opäť na váhu, obrazne povedané, ešte som si vyfúkala nos a odpľula si a opäť sa postavila na váhu. Urobila rannú toaletu a pred obliekaním po vyzlečení sa z pyžama, čiže nahá som sa ešte raz na tú váhu postavila... spätne sa nad tým usmievam. A vždy som sa vnútorným hlasom konrolovala, či som dosť jedla, pretože ako lekárka viem o anorexii viac než dosť. Samozrejme, že to takto nemohlo ísť ďalej...

 

     S odstupom času to obdobie hodnotím ako šialené, ale výsledkom bolo, že akoby kývnutím ruky zo mňa odišlo neskutočných 20 kg. Moja pôvodná konfekčná veľkosť bola 54. Zrazu mi veci začali byť voľné, veľké, a počiatočné riešenie utiahnutím opasku na nohaviciach sa stalo kontroverzným, pretože som začala vyzerať ako chudobná príbuzná, ktorá podedila veľké veci a je rada, že niečo má. Nezabudnem na pocit, keď som sa rozhodla kúpiť si menšie rifle. Vyskúšala som o číslo menšie, t.j. 52-ku – veľké, 50-ku – veľké, 48-ku – v pohode. Nebola som si istá, či sa nepomýlili v číslovaní, preto som si vyskúšala také isté rifle a tiež 48-ku – v pohode. A tak som postupne a veľmi nesmelo začala meniť šatník. Začala som navštevovať obchody pre ľudí, nielen tie, kde mali veci aj pre „veľryby“ – tých nie je veľa. Dovtedy bolo moje obliekanie len o tom – sedí alebo nesedí mi to, bola som rada, že som na seba niečo dostala. Zrazu som si mohla oblečenie vyberať, skúšať a musela som sa ovládať, aby som nezruinovala domácu kasu. Keď moja veľkosť klesla na číslo 44, v šatníku som urobila čistky a všetky veci som pobalila do mnohých tašiek a darovala iným veľrybám, ktoré sa tomu veľmi potešili...chuderky. So zmenou šatníka ide ruka v ruke aj skutočnosť, že som začala viac nosiť topánky na vysokom podpätku. Fyzika nepustí, rozumej, pri pôvodnej váhe 109 kg som na podpätkoch len tak balansovala, aby som udržala rovnováhu...

 

Zlepšenie kvality života som začala pociťovať v každodenných činnostiach, ako je zaviazanie si šnúrok na topánkach bez toho, aby som si musela sadnúť alebo kľaknúť – proste som sa zohla a v oblasti brucha mi nič nezavadzalo. Zrazu som si dokázala obuť ponožky postojačky pokrčiac nohu kolenom pod bradu. Práca v záhrade a pohyb s ňou spojený zrazu nebol taký problematický, lebo som sa v pohode dvihla zo zeme, keď som kľačala, alebo zohla tam, kde to bolo potrebné. Sadnúť si za volant auta aj naobliekaná nebol problém. A ten pocit, keď som si konečne pohodlne mohla prehodiť nohu cez nohu - fantázia. Ak niekde nešiel výťah, potešila som sa, nebol problém ísť peši, nezadýchala som sa. Jednou veľkou kapitolou bolo, že po „zhodení“ zimného oblečenia zrazu okolie spozorovalo zmenu mojej fyzickej schránky. Bol to masívny boom lichôtok, konštatovaní, spadnutých sánok, poklôn na moju adresu, že ako dobre vyzerám, ako som to dokázala, čo som robila, opatrné otázky, či nie som chorá... Ľudia ma nespoznávali, potom sa mi preto ospravedlňovali, a samozrejme, každý chcel vedieť recept, ako na to. Dlho mi to naozaj lichotilo a znásobovalo endorfíny, čo ma ešte viac viedlo k presvedčeniu chudnúť a chudnúť. Ale postupne som sa pristihla pri tom, že mi tie lichôtky niekedy už idú na nervy, ale teší ma, že pre mnohých som sa stala vzorom a viem, že u mnohých ľudí som si vyslúžila viac úcty a uznania. Sama poznám ženy, ktoré redukciou váhy v tvári akoby zostarli, pleť im ovisla, čo však nejakým zázrakom nebol môj prípad. Na identifikačnej karte zamestnanca mám fotografiu z mladých čias – ako 19 – ročná. Začala som sa na ňu podobať, skrátka schudla som „do dievčatka“. Dlhé roky som nosila účes z krátkych vlasov, avšak pri tréningoch som sa samozrejme veľmi potila, preto som začala vlasy sťahovať do gumičky a tak som „zapustila“ dlhé vlasy, čo tiež prispelo k mladistvému vzhľadu.

         Ako som spomenula, 20 kg šlo zo mňa obrazne povedané „zo dňa na deň“. Potom prišlo obdobie, že som stále cvičila rovnako intenzívne, stravu dodržiavala rovnako zodpovedne a váha sa aj dva týždne nezmenila. Trénerku zaujímala váha, ale hlavne „nejaké“ centimetre – rameno, stehno, hrudník, brucho, boky … a ona bola spokojná. Cítila som na oblečení, že je mi voľnejšie, ale čo tá váha ??? Prečo sa zasekla a nejde dole ??? Postupne som aj to pochopila a každé ďalšie kilečko šlo dole už veľmi pomaly. Tak som sa teda z pôvodnej hmotnosti 109 kg dostala na minimum 76 kg, ale teraz už niekoľko mesiacov ručička váhy osciluje v rozmedzí 78 – 80 kg. Jasné že mám tuku ešte dosť, pneumatiky nad pásom sa len tak ľahko nedá zbaviť, rovnako ako aj ovisnutej kože na ramene, nehovoriac o objeme „hrudníka“ a nekompromisnej gravitácii... Samozrejme, že moja postava nie je postavou 20 – ročnej slečny, ale s pomocníkmi, ako sú sťahujúce nohavičky, push-up podprsenka a spomínané vysoké topánky to dám...

         Nemôžem nespomenúť manžela a dcéru. Myslím, že manžel je na mňa patrične hrdý za to, čo som dokázala. Ale neraz mu nebolo jedno, že idem „zase cvičiť“. Aj to zaiskrilo, aj sa nahneval, avšak keď sme sa stretli s nejakými známymi, ktorí nešetrili lichôtkami na moju adresu, počúvalo sa mu to dobre, aj trošku požiarlil, no čo už... Navyše dostal dobre mienenú radu, aby sa mal na pozore, žeby som ho nevymenila za mladšieho... V našej domácnosti robí manžel väčšinu nákupov a bez ohľadu na to, či sa hneval alebo nie, nikdy sa nestalo, žeby mi nenakúpil ovocie, zeleninu, kuracinu a ostatné ingrediencie potrebné k môjmu stravovaniu.  Veľmi mu za to ďakujem. A dcéra ? Tá je na mňa tiež hrdá, na seba naštvaná, zo seba znechutená. Vie ako na to, ukázala som jej to, avšak nemá pevnú vôľu, výdrž a sebadisciplínu...a tak si radšej dá pirohy, halušky či hranolky a kotúľa sa ďalej...

         Vyvstáva otázka: Čo mi redukcia hmotnosti dala ? Veľa, veľa, veľmi veľa. Zdravotnú stránku ani nebudem rozoberať, to je jasné. Objavila som v sebe pevnú vôľu, sebadisciplínu, vytrvalosť a hlavne stratenú sebaúctu. Zmenila som svoje myslenie. Cítim sa silná a hrdá sama na seba, pretože som to dokázala. Nikdy som k pohybu nemala pozitívny vzťah, ale uvedomila som si, že jediný spôsob, ako dať svoje telo dokopy je tento.

         Posledná kapitolka v mojej úvahe patrí Alexandre Bukovej, tej, ktorá sa zaslúžila o to, že som v sebe objavila všetky tie vyššie uvedené vlastnosti. Bohu ďakujem, že mi ju prihral do cesty. Práve ona ma dokázala správne motivovať, viesť a posúvať dopredu. Nikdy to nebolo ľahké, ani teraz nie je. Otvorene som jej nadávala, že ju nenávidím, že viac už neprídem, že končím... Ale jej veľkorysá dušička to všetko prehliadala, reku ponadávaj si, keď sa ti uľaví, ale makaj ďalej. Pri cvikoch, keď som už naozaj nevládala, kričala, že práve vtedy treba zabrať a že ja to určite zvládnem (mala pravdu). Tréningy pod jej vedením neboli nikdy odfláknuté, to jednoducho ona nedovolila. Nenechá cvičenca nikdy len tak, lebo každý sme slabým jedincom a mohli by sme sa trošku uliať. Aj keď sa niekedy otočila, oči mala aj na chrbte, nikdy jej nemohlo nič uniknúť. Organizuje pravidelné kurzy cvičenia, poskytuje individuálne tréningy, radí v oblasti zdravého stravovania. Nie je teoretikom, ale praktikom a sama ide vo všetkých uvedených činnostiach príkladom. Tréningy poskytuje ženám podľa ich potrieb, je ochotná sa im maximálne prispôsobiť, preto niet divu, že v jej telocvični sa cvičí už o šiestej hodine rannej a končí sa často o desiatej hodine večernej. Zopár hodín okolo poludnia má vyhradených len pre seba, ale netrávi ich „na gauči“, lež obúva bežecké botasky a už beží na Ľubovniansky hrad, na Vabec alebo keď jej to čas dovoľuje aj do Kremnej. Dennodenne bez ohľadu na počasie, sviatok či piatok. Vtedy resetuje hlavu a pracuje na svojej kondícii, keďže sa v posledných rokoch aktívne zúčastňuje maratónskych behov a rôznych iných pretekov s behom  spojených.

         Jej trénerská činnosť je podložená odbornosťou, keďže je momentálne študentkou V. ročníka Fakulty športu Prešovskej univerzity. Študuje diaľkovo, takže samotné štúdium, príprava na skúšky a publikačná činnosť jej pohlcujú aj to málo voľného času, ktoré jej ostáva. O jej šikovnosti svedčí aj skutočnosť, že jednu vysokú školu už absolvovala. Láska k športu a pohybu ju priviedla k tomu, aby svoju činnosť mala podloženú aj teoreticky.

         Ja som laik, ale v mojich očiach dobrého trénera nerobí len kondícia a odbornosť. Je dôležitá jeho osobnosť, schopnosť nájsť si tú správnu cestu k svojim zverencom, vedieť správne motivovať k pohybu a športu. Sebadisciplína, pevná vôľa, vytrvalosť, morálny kredit, zmysel pre estetiku tela – to všetko sú atribúty vlastné trénerke menom Alexandra Buková. Útla fyzická schránka s veľkou dušou, otvoreným srdcom, plná optimizmu a entuziazmu. Jednoducho SAŠKA. Ďakujem jej.

P.S.  Tá moja dcéra ostáva veľkou výzvou pre mňa ako matku a pre Sašku ako trénerku. Uvidíme......Držte nám prsty....

 

:::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::::

Predvianočný DETOX so Saškou ♻

Už 24. októbra spojíme opäť sily a ideme spolu bojovať za zdravšie a krajšie "JA"! ???? 

Zisti viac:

https://www.addictionclub.sk/blog/predvianocny_detox

Alebo kontaktuj priamo Sašku:

alexandrabukova88@gmail.com

tel.č: 0915 356 966

 

Addiction Club

Viac o nás »

 

Najnovšie články Novinky, zaujímavosti, zo života

09Nov

Predvianočný detox

Náš mesačný predvianočný detox v pohybe vám pomôže sviatky prežiť bez kilečiek navyše Vianočné sviatky sú síce najkrajsie obdobie...

Čítať viac
21Oct

VÝHODNÉ KARTY PRE VŠETKÝCH, KTORÍ CVIČIA PRAVIDELNE.

BUĎ VO FORME CELÝ ROK !  Prichádzame s výhodnými kartami, pre všetkých, ktorí cvičia pravidelne a často. Prinášame vám dva druhy ...

Čítať viac
02Oct

Jesenný reštart 2

Opäť spojíme sily, za zdravšie a krajšie ,,ja” ! Začíname už 17. októbra pre veľký záujem:) Aké plány máš ešte na tent...

Čítať viac
28Sep

Zumba pre detičky

ZUMBA kids je zábavné cvičenie vychádzajúce z princípov ZUMBA Fitness.   S úžasnou inštruktorkou Evičkou zažijú detičky pri cvi...

Čítať viac